Obsah

História obce

vlkyObec sa prvýkrát spomína roku 1260, kedy ju kráľ Bela IV. daroval bratislavskej kapitule a prepoštovi. Toto darovanie neskôr potvrdil listinou z roku 1277 kráľ Ladislav IV. Táto listina sa považuje za prvú písomnú zmienku o obci, kde názov obce je Velk. Podľa miestnej tradície názov obce pochádza od zakladateľa dediny menom Velk.

Roku 1292 sa tu objavuje ďalší zemepán Mikuláš Völki, názov obce je zaznamenaný v podobe Wylk. Obec sa roku 1301 objavuje pod názvom Velky, v súpise pápežských vyberačov desiatkov bol názov obce zaznamenaný ako Vek. Neďaleko obce jestvovala v stredoveku ďalšia obec, Banvelk, ktorá sa spomína v roku 1332. Patrila viacerým drobným šľachticom. V roku 1463 Jakub de Banvelk daroval testamentom tunajší majetok kapitule. Následne Banvelk splynul s obcou Velk.

Roku 1448 Kysvelk, roku 1456 ako Kisvelk, ale roku 1484 pod názvom Naghvelk je bydliskom poddaných bratislavskej kapituly. V súpise z roku 1553 je v obci Weok uvedených 12 port. V tom čase sa tu ako zemepán objavuje aj rod Pálffiovcov. 
V roku 1715 obec mala 8 daňovníkov a na Malom Dunaji pracovali 2 vodné mlyny. Voda tunajšiemu obyvateľstvu neprinášala len pracovné príležitosti a obživu, ale aj útrapy v podobe pravidelných záplav, ktoré tunajšie obyvateľstvo zvyčajne prekvapili. Preto sa poloha obce musela viackrát zmeniť. Pôvodná obec, ktorá sa spomína pod názvom „Kopottfalu“ sa rozprestierala za dnešným futbalovým ihriskom smerom na juhozápad vo vzdialenosti asi 1 km. Mala vraj svoj kostolík z 13. storočia s cintorínom a chudobinec – špitál. Obec dnešné priestranstvo začala osídľovať koncom 18. storočia a presídľovanie bolo ukončené v polovici 19. storočia. Na starých mapách je obec vyznačená ako Niklasdorf alebo Nickeldorf. Od roku 1927 má slovenský názov Vlky. Podľa kronikárov názov pravdepodobne pochádza od slovenských obyvateľov z druhej strany Malého Dunaja podľa množstva túlajúcich sa vlkov v úžinách.

O počte obyvateľov máme spoľahlivé údaje od roku 1634, ktoré sa zachovali v Ostrihomskom arcibiskupskom archíve. V roku 1643 teda obec mala 20 domov so 100 obyvateľmi. V tomto období sa v obci rozšírilo učenie protestantskej cirkvi, jej vyznávači patrili do farnosti v Kostolnej pri Dunaji. Ale koncom 17. storočia, po stíhaní protestantských kňazov, táto viera v obci zanikla. Nevylučuje sa, že počet obyvateľov v predchádzajúcom období bol vyšší, ale v dôsledku moru v roku 1622 sa znížil.

Začiatkom 19. storočia – roku 1815 má už dedina 153 obyvateľov rímskokatolíckeho vyznania, ktorí hovoria po maďarsky. Roku 1854 tu žije 232 členov, ale na prelome 19. a 20. storočia sa počet obyvateľov znížil na 213. Obyvatelia boli naďalej poľnohospodármi, iné pracovné príležitosti tu ani prakticky neboli. Vlky si dodnes zachovali romantický výzor z konca 19. a začiatku 20. storočia.